Spanie v manželskej posteli nevyzerá ako niečo, na čo by ste sa mali pripravovať alebo niečo, čo by ste sa mali naučiť zvládať. Ono to však nie je vždy až tak jednoduché. S mojim partnerom obývame spoločnú domácnosť už viac ako päť rokov. To znamená, že rovnako dlhú dobu spíme na jednej posteli. Nebudeme si klamať. Deliť sa s druhou osobou o toto posvätné miesto, dá niekedy zabrať. Toto sú moje postrehy, ako zvládnuť spoločné spanie bez toho, aby viedlo k domácej vojne.

Dva matrace sú hlúposť

Matrac na posteľ musí byť jednoznačne vcelku. Viem, že to môže znieť ako veľmi zbytočná rada, no my sme niekoľko rokov spali na dvoch matracoch. Keď sme si ich totiž išli kupovať, nemali sme na rozhadzovanie a práve single matrace boli najlacnejšie. Vychytali sme dokonca veľmi dobrú akciu na kokosové matrace, takže sme v tej chvíli veľmi nerozmýšľali nad tým, aké patálie nám spôsobia. O akých patáliách hovorím? No o takýchto:
– neustále sa rozchádzali
– v medzere bola neustále špina ( chlpy, omrvinky a tak ďalej )
– keď sme sa chceli k sebe pritúliť, jeden z nás vždy spal v medzere
– obliečka na manželskú posteľ na dvoch samostatných matracoch nedrží úplne ideálne

Romantické, no nepraktické

Teraz k paplónu. Vo filme možno vyzerá úžasne, ak dvaja spia pod jedným veľkým paplónom. Aj my sme sa nechali nachytať. Naozaj to nerobte. Aj keď sa milujete najviac na svete, jeden paplón vás bezpochyby rozháda ako psy. Budete sa neho naťahovať, jeden bude neustále odkryť a druhý pridusený veľkým paplónom.

Pár centimetrov navyše

Manželská posteľ musí byť naozaj manželská. Mám na mysli jej rozmery, ktoré nesmú byť menšie ako stoosemdesiat krát stoosemdesiat centimetrov. V obchodoch totiž dostanete aj akési zmenšeniny, ktoré vám však jednoznačne nebudú stačiť. Ešte lepší rozmer je dva krát dva metre. To sa tlačiť určite nebudete.