Nikdy som nedokázal pochopiť hnev mojej mamy, keď vo svojej záhrade objavila slimáky. Bol som presvedčený o tom, že jedno, či dve takto malé zvieratá, predsa nemôžu jej zelenine, ani kvetom výrazne poškodiť. Na našu chalupu, ale dnes chodím predovšetkým ja a preto ju už úplne chápem. Aj jeden tento malý živočích dokáže za noc zlikvidovať polovicu záhradky. Keďže rád veci riešim humánnym spôsobom, zastaviť ich kynoženie všetkého zeleného, bolo pre mňa neľahkým orieškom. Nakoniec sa mi to ale podarilo a dnes už spolu dokážeme vychádzať.

 
Mama mi povedala, že na nich fungujú aromatické rastliny, korenie, alebo kvety. Vraj ich vysádzala na okraje políčok. Tak som to skúsil. Musím vám povedať, že ani kôpor, ktorý je podľa môjho skromného názoru, asi tá najaromatickejšia bylina na svete, nepomohol. Samozrejme, že nezabralo ani nič iné.
 
Druhá rada znela, že mám použiť kuchynskú soľ. Vraj ich to nezastaví, ale keď sa dostane do kontaktu s ich pokožkou, tak ich doslova rozleptá. Toto sa mi teda vôbec nepozdávalo. Dozvedel som sa ale o takzvanej epsomskej, alebo horkej soli. Dostanete ju v záhradníckych potrebách, alebo v obchodoch so zdravou výživou, kde sú je ale veľmi drahá, takže som zvoli prvú možnosť. Jej výhoda je v tom, že má veľmi ostré kryštály, takže slimáky po nej nedokážu liezť. Na druhej strane ich ale nerozleptá. Musím povedať, že táto soľ naozaj zabrala. Za malý mínus by som označil to, že po prvom daždi po nej neostane ani známka, takže ju musíte okolo kvetov vysypať znova.

 
Ako najúčinnejšia možnosť sa mi ale osvedčil medený pásik. Slimáky vraj neznášajú kov. Neviem na akom presnom princípe funguje toto odpudzovanie, no musím povedať, že funguje. Najprv som si kúpil originál pásik, určený na slimáky. Potom som ale zavítal do železiarstva, kde ma to vyšlo oveľa lacnejšie a fungovalo to rovnako dobre.