Život je úžasný dar – treba ho tak chápať. Na život mám jednu, pre mňa veľmi poetickú teóriu, ktorá vraví že je istým spôsobom naše umenie, my ho ovládame, regulujeme, môžeme s ním robiť čo chceme – je to naše plátno, ktoré si postupom života pomaličky zapisujeme a vytvárame tak jedno dokonalé umelecké dielo. Ktorým smerom sa vyberieme, aké farby použijeme aj akú techniku je len a len na nás samotných.

Všetci žijeme inak a to aj napriek tomu, že sme si všetci (ako ľudia) takí podobní. Slovné spojenie „ako ľudia“ som zdôraznila náročky, pretože som myslela ako druh. V inom ponímaní, ponímaní osobnosti totižto možno hovoriť o úplne rozličných individuálnych črtách každého z nás. Podobní sme si len v tých základných a veľmi všeobecných. Inak sme každý úžasná bytosť, tvorená množstvom maličkostí, ktoré možno nie sú až tak veľmi očividné, ale zato ani nie sú zanedbateľné, pretože aj keď si niektoré z nich často vôbec ani len neuvedomujeme, sú to práve tieto drobnosti, ktoré sa nám počas života dejú, čo nás robí takými, akí sme – jedinečnými.

To, že žijeme každý úplne odlišné nie je žiadnym tajomstvom, inak by to ani nemohlo byť, pretože sme všetci úplne iní a teda nám každému aj niečo iné vyhovuje. Dobrodruha nedonútite celý život preležať na pohovke s plechovkou piva v ruke a popcornom po druhej strane, naopak tichého a nespoločenského melancholika, ktorý má rád samotu, kedy si môže starostlivo usporiadať svoje myšlienky zasa nedonútite vymetať každý piatok a sobotu všetky kluby v meste a zoznamovať sa s náhodnými okoloidúcimi.
Nikomu však netreba brať jeho predstavy života, každý ho vnímame inak a pokiaľ sami nebudeme chcieť, nikto by nám do nášho príbehu, postoja ani názorov nemal čo hovoriť. To akým smerom sa vyberiete, je len na vás samých.